Úvod do sveta králičieho hopu
Vítame Vás, milí čitatelia bez rozdielu veku, v mene všetkých spoluautorov Školy parkúrového skákania s králikmi, na prvých online kurzoch prevádzkovaných na Slovensku.
Pre mnohých je tento šport neznámy. Avšak zmienka o ňom sa rýchlo šíri aj napriek tomu, že na Slovensku je stále ešte len v rozpuku. Týmto chceme všetkým záujemcom umožniť pridať sa k tomuto krásnemu športu. Učiť sa od nás, od ľudí, ktorí majú dlhoročné skúsenosti nielen s králičím hopom, ale najmä s králikmi ako jedinečnými tvormi, ktoré nás naučili pozerať sa na svet úplne inak a vidieť do toho ich sveta o niečo viac. Králičí hop totiž nie je len o skákaní, najlepších časoch a najmenšom počte chýb. Je to najmä o vzťahu, dôvere a láske, ktorú dávame každému jednému chlpáčovi osobitne.
|
K tomuto všetkému sa dostaneme, pokúsime sa vás cez to previesť najlepšie, ako budeme vedieť. Aby sme sa k tomu všetkému dostali, je dôležité vedieť, ako celý králičí hop vznikol, čo položilo základy tomuto krásnemu športu, kde hľadáme jeden jazyk medzi človekom a zvieraťom.
Králičí hop vznikol vo Švédsku v 70. rokoch 20. storočia. Odtiaľ sa neskôr šíril ďalej do sveta. V tomto čase sa objavil aj prvý oficiálny klub, ktorý začal usporadúvať preteky. Pôvodné pravidlá boli totožné s tými, ktoré platili pre konské parkúry, ktorými bol tento šport inšpirovaný. Práve preto sa aj králičiemu hopu niekedy hovorí parkúrové skákanie (odtiaľ aj názov Škola parkúrového skákania), hoci parkúr je len jednou z disciplín králičieho hopu. Ako sa šport postupne rozvíjal, pravidlá sa stále viac uspôsobovali králikom.
U nás je králičí hop rozvíjajúci sa šport, kde spoločne preteká dvojica – králik a jeho vodič. Králik je vedený na postroji a dostatočne dlhej vôdzke. Tomu, ako králikovi vybrať správny postroj, či ako správne vodiť, sa budeme venovať v neskorších lekciách. Rovnako si povieme aj niečo o vzťahu králika a človeka, ktorý je v tomto športe nevyhnutnosťou. So vzťahom súvisí aj jedna zo základných myšlienok súťaží v králičom hope. Nejde len o prekonanie dráhy v čo najkratšom čase. Je dôležité mať radosť z niečoho nového a užiť si spoločnosť nášho chlpatého kamaráta. Tiež môžeme spoznať nových ľudí, neustále sa učiť a zdokonaľovať.
Aby boli na súťažiach dodržiavané pravidlá, a aby s králikmi bolo jednané s úctou, akú si živý tvor zasluhuje, na celý priebeh súťaže vždy dozerá jeden alebo viac rozhodcov. Tí vždy ochotne poradia a pomôžu, pretože to, čo robia, robia pre lásku k tomuto športu. Králičí hop so sebou prináša nielen radosť a športovanie, ale rastie tiež záujem mladých ľudí i detí k chovateľstvu. V krajinách, ktoré majú s králičím hopom dlhoročné skúsenosti, vidíme neraz súťažiť aj staršie generácie. Práca s králikmi ľudí tiež privádza k správnemu prístupu k zvieratám a prírode všeobecne. Ako každý šport, v ktorom sú zapojené živé tvory, aj v králičom hope sa človek naučí veľa nielen o zvieratkách, ale najmä o sebe.
|
Králičí hop má 4 oficiálne disciplíny: rovinná dráha (tzv. rovinka), parkúr, skok do výšky a skok do diaľky. Rovinná dráha a parkúr sa ďalej delia do výkonnostných tried: ľahká, stredná, ťažká, elitná a trieda veteránov. Jednotlivé triedy sa od seba líšia počtom prekážok, ich výškou a dĺžkou a taktiež rozostupmi medzi prekážkami.
Jedna z najčastejších otázok ohľadom králičieho hopu býva, či je možné pretekať s akýmkoľvek králikom alebo je potrebné si zadovážiť nejaké špeciálne plemeno. Odpoveďou je, že každý jeden králik môže súťažiť. Na rozdiel od výstav, králičí hop nemá žiadne obmedzenia, ktoré by sa týkali pôvodu králika, či je čistokrvný alebo aké je plemeno. Podmienkou je iba to, aby to králička bavilo, a aby svojmu majiteľovi plne dôveroval.
|
Existuje aj plemeno určené priamo pre králičí hop, ktoré sa, napríklad v Švédsku či Dánsku, šľachtí už roky. Je to športový králik.
Toto plemeno má odlišnú a svojskú stavbu – dlhé končatiny, ľahké telo a pevnejšie kosti s odolnejšími kĺbmi. Taktiež sú psychicky odolnejšie a prispôsobivejšie, aby zvládli aj náročné situácie ako sú preteky v cudzom prostredí. Tam sú často kontakte s neznámymi ľuďmi a stovkami zvukov a pachov, ktoré často nepoznajú. Sfarbenie králika je len vecou vkusu a nekladie sa naň žiaden dôraz. Dôležitým faktom je, že vlohy na športový výkon sú z veľkej časti dedičné. Preto králiky, ktoré sú zapísané do chovu športových králikov, musia splniť isté podmienky na oficiálnych pretekoch. Toto plemeno je tiež oficiálne uznané a jeho mláďatá musia byť nezameniteľne označené. To buď tetovaním, alebo mikročipom, a majú aj svoj rodokmeň športového králika. Králiky bez rodokmeňa, napriek tomu, že sa ich rodičia aktívne venujú králičiemu hopu, nie sú športové.
|
Aby sme sa však vrátili k pôvodnej otázke. Ak už doma králička máte, pokojne môžete začať trénovať s ním. Ak si však králika ešte len idete kupovať, veľmi dobre svoj výber zvážte. Do úvahy treba zobrať to, že športové králiky vyžadujú veľa pozornosti, sú plné energie a často veľmi temperamentné, takže potrebujú veľa pohybu. Pre neskúseného začiatočníka môže byť veľmi zložité s takýmto králikom dokázať pracovať. Športové mláďatá potrebujú zväčša pevnú ruku (zároveň však veľa lásky) a najlepšie aj nejaké tie skúsenosti u majiteľa. Za predpokladu, že si hneď netrúfate na športové plemeno, siahnite napríklad po zdrobnenom baranovi. Jedna z najdôležitejších vecí je, aby ste si s králikom rozumeli, čím sa, samozrejme nemyslí to, že králik v okamihu pribehne na vaše zavolanie alebo vás bude olizovať pri každom stretnutí. O tom ale budeme rozprávať v inej lekcii, kde sa rozvinie nielen slovo socializácia, ale aj príprava a samotná podstata vzťahu medzi králikom a človekom.
|
Na záver si ešte dovolíme spomenúť jednu vec. Bohužiaľ, ani pri tomto športe nie je výnimka niekedy počuť, že králiky sú k výkonom nútené a nasilu tlačené. To nie je pravda, rovnako ani to, že králiky pred vodičom utekajú zo strachu. Skákanie je pre králika prirodzený pohyb, človekom šikovne prepojený s prekážkami. Králiky popravde neskáču ani tak pre nás, ako pre seba. Často vidno, ako si králiky medzi skokmi nadšene od radosti povyskočia. Pre ne je králičí hop zábavnou aktivitou, ktorá králička príjemne unaví, ako hlavičku, tak i telíčko. Nie vždy to králika „chytí“ po prvom tréningu, no časom príde moment, kedy králik začne behať cez prekážky sám, bude skákať aj bez človeka. Je to cesta, ktorá sa musí kráčať. Verím, že pri pokračovaní sa k nám pridáte, aby sme mohli vykročiť spoločne.
|
Vzťah s králikom, socializácia a postroj
V mene nášho tímu vás vítam pri ďalšej lekcii Školy parkúrového skákania s králikom alebo, známejšie, králičieho hopu. Dnes sa budeme venovať vzťahu s králikom a pojmu socializácia, čo je v skratke zvykanie králika na cudzích ľudí a neznáme prostredie. Taktiež si povieme niečo o postrojoch a vysvetlíme si, ako ho králikovi správne nasadiť.
Základná starostlivosť je jedna z najdôležitejších vecí, najmä zo začiatku. Keď králikovi pravidelne čistíme, kŕmime ho, prípadne češeme, trávime s ním spoločný čas. Vtedy si na nás králik najviac zvyká, privykne si na náš pach a pochopí, že keď sme s ním, nič mu nehrozí. Počas čistenia sa naučí, že sme jeho najbližší priateľ, ktorého smie pustiť aj do svojho územia a osobného priestoru.
Časom sa králik bude na našu prítomnosť tešiť. Treba si však dávať pozor, najmä, keď je ešte králik mladý a dobre nás nepozná. Nesmieme naňho zvyšovať hlas a mali by sme sa vyvarovať prudkých pohybov. To všetko môže králik inštinktívne brať ako útok a bude sa brániť. Nebudeme tak budovať základnú dôveru a králik si bude neistý a plachý.
Niektoré králiky sú od prírody zvedavé a priateľské, iné sú bojazlivé a utiahnuté. Pri odvážnych králikoch je jednoduchšie privykanie na nové prostredie aj nové veci. Na druhej strane je veľmi dôležité určiť pevné hranice hneď od začiatku. Tieto králiky vedia neskúsenému majiteľovi rýchlo prerásť cez hlavu a práca s nimi je potom zložitejšia.
Na druhej strane králiky, ktoré sú plaché, budú potrebovať omnoho viac lásky a istoty. Keď sa nám podarí ukázať im, že u nás sú v bezpečí, vedia svoj strach prekonať a s istotou, že sme s nimi, dokážu úžasné veci.
Nie je však jednoznačné priradiť králika tam či onam. Každý jeden má svoju osobnosť, rovnako, ako každé iné zviera. Králik, ktorý je doma odvážny a istý, dokonca si až dovoľuje, môže v cudzom prostredí sklopiť uši a pritlačiť sa v strachu k zemi. Naopak králik, ktorý sa bojí cudzích ľudí, môže prekvapiť a sám prísť k niekomu neznámemu. Preto nikdy nesúďme, nekričme a nehnevajme sa. Niekedy je to zložité, avšak majme na pamäti, že králik sa mohol vyplašiť, mohol niečo zacítiť alebo začuť a keď začne vyplašene behať, hľadá pomoc a útechu. Trpezlivosť a láska otvára každé „chlpaté dvere“.
Pri dostatočnej pozornosti a čase strávenom s králikom, sa každý jeden naučí brať človeka ako priateľa, za ktorým môže prísť. Keď králiky behajú pred nami, nie je to preto, že by sa nás báli, ale preto, že sme ich naučili: „Pokojne bež, keď ma budeš potrebovať, som za tebou, aby som ťa upokojil. Často vidíme králiky panáčkovať k majiteľovi alebo mu skákať do rúk. Znamená to, že človeku veria a je to spôsob ako sa s nami „rozprávajú“.
Králikom sa často dávajú aj maškrty, ktoré tiež upevňujú vzťah. Pre králika je to odmena za niečo dobré, alebo len prostá láska k chlpáčovi. Na tento účel úplne stačí kúsok mrkvičky alebo jabĺčka. Poslúžia rovnako dobre ako maškrty kupované a navyše, sú aj zdravé a pre králika prirodzené.
Počas toho, ako s králičkom budujeme vzájomný vzťah, pracujeme aj na tom, aby sa králik naučil na prostredie. Zo začiatku mu veľmi opatrne ukazujeme nové zvuky a pachy, v byte ho necháme pod dozorom skúmať svoje okolie, ak máme možnosť, môžeme králika na rukách zobrať von či púšťať ho do ohrádky. Zo začiatku sme neustále s ním, pretože vonku sa môže králik naplašiť. Vtedy sme práve my tí, ktorí ho vezmú na ruky a upokoja. Ďalší krok, kedy králik rozumie tomu, že u nás je v bezpečí.
Keď je králik zoznámený so svojím najbližším okolím a má napríklad izbu, kde sa nebojí chodiť, môžeme začať s privykaním na postroj. Najskôr si však povieme, aký postroj je vhodný a ako ho králikovi správne prispôsobiť, aby mu nepadal, a aby ho nemal veľmi zatiahnutý.
V každom obchode so zvieracími potrebami sa dajú kúpiť rôzne postroje na králiky. Králikovi nekupujeme postroje, ktoré sa zapínajú kovovými prackami (ako napríklad na opaskoch, samozrejme, sú oveľa menšie). Tie sa pri pohyboch králika ľahko rozopnú a potom môžu králika ešte aj udrieť, keďže sú kovové. Nekupujeme ani „postroje“, ktoré sú látkové a na suché zipsy. Králikovi sa v nich zle hýbe, pretože zakrývajú veľmi veľkú časť tela. Taktiež sa môžu rozopnúť a nedajú sa správne prispôsobiť, keďže nemajú miesto na pritiahnutie či povolenie.
Najlepšie sú postroje s plastovými zapínaniami. Existuje niekoľko typov postrojov pre králiky, ale pre začiatok je najlepší klasický postroj. Ten sa skladá z troch častí. Jeden pás ide okolo krku králika, druhý okolo hrude za prednými labkami a na chrbte sú prepojené. Chrbtová časť je pevná a musí mať správnu veľkosť. Začínať by sa mala za krkom a končiť kúsok za lopatkami, ako je na obrázku 9. Na chrbtovej časti je tiež miesto (malý kovový krúžok) na zapnutie vôdzky. Krčná časť a hrudníková časť sa dajú povoliť alebo pritiahnuť. Mali by sa medzi popruh a telo králika dať bez tlaku zasunúť dva prsty.
|
Vôdzka musí mať minimálne dva metre, najčastejšia používaná dĺžka je tri metre (tú odporúčame aj my). Nesmie sa nám ani králikovi pliesť pod nohy a zároveň nesmie byť príliš krátka. V súčasnosti sa postroje aj vôdzky určené priamo na králičí hop dajú kúpiť v rôznych e-shopoch aj na Slovensku. Taktiež sa predávajú na väčšine súťaží a predvádzacích akciách.
Keď už vieme, aký postoj králikovi vybrať a ako mu ho správne nasadiť, je čas naň králika začať učiť. Treba si uvedomiť, že pre králika je to niečo úplne nové. Môže sa stať, že sa králik vyplaší a bude sa snažiť postroj strhnúť dolu. My musíme ostať pokojní, pretože potom králik cíti, že všetko je v poriadku. Králika budeme upokojovať, ako hlasom, tak aj dotykom. Keď králikovi postroj nasadzujeme, pokojným hlasom sa s ním rozprávame, akoby to bolo niečo bežné a nič nové.
|
Keď je králik pokojný, necháme ho s nasadeným postrojom behať po izbe či výbehu. Celý čas ho strážime. Dôležité je neustále králika sledovať, kedykoľvek na sebe má postroj. Nechtiac sa totiž môže niekam zavesiť alebo sa mu postroj prevlečie. Vtedy musíme okamžite zakročiť, aby si králik v náhlej panike neublížil. Niekoľkokrát to zopakujeme a keď jasne vidíme, že králik berie postroj už ako bežnú vec, prvýkrát si zapneme vôdzku. Lepšie je si to skúšať na mieste, kde sa králik nemôže zamotať medzi nábytok alebo rozličné veci. Tie by sa mohli do vôdzky zamotať a problém ma svete.
Keď máme králika na vôdzke, necháme ho voľne si behať. Chodíme za ním a neťaháme ho. Králik si musí najskôr zvyknúť na to, že ho nasledujeme všade, kam sa pohne, čo znáša každý králik inak. Môžeme doslova povedať, že králik vodí nás, nie my jeho. Králik rýchlo príde na to, že vôdzka a postroj mu otvárajú nové možnosti, pretože ho vďaka tomu budeme môcť zobrať von do záhrady alebo pred bytovku do trávy.
Keď sme s králikom vonku približne tretíkrát, začneme s niečím novým. Veľmi zľahka a pomaly králika učíme na ťah vôdzky. Pomaly začíname vôdzku držať pevne v rukách a niekedy králika nepustíme smerom, ktorým chce ísť, alebo ho veľmi jemne navedieme iným smerom.
Treba si dávať veľký pozor nato, aby sme králika prudko nestrhli. Zo začiatku dávame pozor na to, aby sme králika nepotiahli, keď je veľmi rozbehnutý, pretože aj my, ako vodiči, musíme, ako sa hovorí, dostať vodenie do ruky. Stále dbáme na to, aby sa králik nevyplašil, hlasom ho upokojujeme a za odmenu, keď spraví to, čo chceme, ho vždy necháme voľne si pobehať kam chce. Jedna z najväčších odmien pre králika je, keď si môže utekať a nič ho nebrzdí a neťahá.
Keď králik rozumie vôdzke a chápe, keď ho otáčame či brzdíme, môžeme ho zobrať na nové miesta. Rovnako to môžeme robiť aj s výbehom, ktorý presunieme na miesto s väčším ruchom alebo novými pachmi. Nič z tohto nebude nezvládnuteľný problém, ak nám králik verí a vidí v nás ochrancu. Vzťah treba budovať neustále, rozvíjať ho a vždy sa snažiť byť tým, ku komu sa náš chlpatý kamarát môže v núdzi obrátiť.
Nakoniec už nebudete len králik a človek, ale dvojica, ktorá si rozumie a môžete tak byť vzorom pre ostatných. Byť krásnym príkladom toho, ako môžu dve tak rozdielne bytosti fungovať ako jedna. Každý ďalší krok potom bude ľahší pre oboch, spoločným cieľom, pre ktorý sa dokážete spojiť a prekonať všetky prekážky. |
Prvý tréning
V mene nášho tímu vás vítam pri ďalšej lekcii. Dnes sa budeme venovať prvému tréningu. Na čo si dať pozor a kedy začať?
Keď sme s našim králičkom úspešne zvládli socializáciu a už je naučený na postroj, môžeme prejsť na prvý tréning! Skákať začíname najskôr v 3 - 4 mesiacoch života králika a prekážky na prvom tréningu by mali mať výšku maximálne 5 - 10 cm, nie viac. To kvôli správnemu vývinu kostí a kĺbov králika (ale o tom podrobnejšie v lekcii zameranej konkrétne na túto tému).
Podstatnou súčasťou potrebnou na tréning sú vhodné prekážky. Tie sa skladajú z podstavy a bočnice, pričom bočnica je pevne pripevnená k podstave a nesmie sa hýbať. Podstava udržuje stabilitu celej prekážky čiže musí byť primerane veľká (v pomere k prekážke), ale nesmie zasahovať králikovi do miesta odrazu alebo dopadu.
|
Na bočnici sú pripevnené háčiky z drôtov, na ktoré vieme tyčku položiť, ale z háčika musí jednoducho spadnúť, keď do nej králik kopne alebo ju zachytí. Medzery medzi tyčkami (čiže aj háčikmi) by mali byť približne 5 - 7 cm, aby ich králik nepreliezal a nepodliezal, no zároveň, aby neboli veľmi nahusto a nedošlo k nejakému zraneniu.
Tyčky by mali byť z ľahkého materiálu, najlepšie z plastu, konkrétne z plastových dutých rúrok (tak ako na oficiálnych pretekoch). Výška a dĺžka prekážok nie je nijako obmedzená, ale odporúčaná výška najvyššej tyčky je 50 cm a maximálna dĺžka prekážky je 70 cm. Toto sú parametre pre najvyššiu výkonnostnú triedu, aká sa na pretekoch skáče – elitnú. Na začiatok však postačia aj menšie prekážky, vysoké 25 až 35 cm (ľahká – stredná trieda) a dlhé 40 cm. Prekážky môžu mať akýkoľvek tvar, vždy je však nutné brať do úvahy bezpečnosť králika.
|
S tréningom začneme tak, že si postavíme za sebou do radu 2 alebo 3 prekážky. Na prvé zoznámenie králika s prekážkami budú úplne stačiť bočnice, čiže iba boky prekážok bez tyčiek. Medzery medzi prekážkami by mali byť zo začiatku okolo 1 m, aby sa králiček naučil behať po trati bez vybočenia.
Postavíme sa pred prvú prekážku, položíme králika na zem a navedieme ho tak, aby išiel po trati rovno a ideálne bez vybočenia. Ideme vždy za králikom a snažíme sa udržovať odstup aspoň 1 meter. V žiadnom prípade nejdeme vedľa králika alebo pred ním a dávame si pozor, aby sme ho nepredbehli.
Králika nijako neženieme, necháme ho, aby prekážky prekonával tempom, aké si sám zvolí. Dbáme však na to, aby sa na trať sústredil, tzn., aby sa medzi jednotlivými prekážkami nezačal pásť, umývať si kožúšok a pod. V prípade, že králik z trate vybočí, vezmeme ho na ruky a opäť ho položíme pred prekážku. Nikdy králika neťaháme vôdzkou!
Akonáhle dôjdeme na koniec, králika pochválime/pohladkáme, aby vedel, že takto je to správne a necháme mu krátku prestávku. V žiadnom prípade za nepodarený pokus (vybočenie, zastavenie, otočenie) ho netrestáme! Iba prejdeme zas na začiatok trate a skúsime to celé znovu.
Celý tento proces opakujeme viackrát, až kým nevidíme, že ušiačik s bočnicami nemá žiadny problém a behá po trati bez zastavovania alebo plašenia sa.
Potom môžeme pridať tyčky. Zo začiatku maximálne do výšky 5 cm. Podľa toho ako králik na tyčky zareaguje pridávame ďalšie do výšky 10 cm. Stále nezabúdame chváliť a dávať medzi behmi prestávky!
Prvý tréning by nemal byť dlhší ako cca 20 min. vrátane prestávok, aby sme to náhodou neprehnali a zbytočne králikovi skákanie neznechutili. 'Prvý tréning' sa nám pokojne môže natiahnuť aj na 2-3 dni. Každému králikovi to ide inak, niektorí sa učia rýchlejšie, iní pomalšie. Netreba to rýchlo vzdať, treba byť trpezlivý a chváliť, chváliť, chváliť.
Postupom času zväčšujeme aj medzery medzi prekážkami, v 5 mesiacoch veku králika pomaly začíname s ľahkou triedou, pri ktorej by mali byť prekážky od seba vzdialené 2 - 2,5 m. Taktiež s každým ďalším tréningom pridávame počet prekážok. Začínali sme s 2 - 3 a postupne by sme sa mali dostať približne na 10 - 12 prekážok, ktoré králik zvládne prebehnúť rovno a bez vyhýbania.
Ak začíname trénovať so starším králikom, tréning úmerne prispôsobíme tomu, ako sa mu darí. U mláďat pridávame tyčky a počet prekážok pomaly, každý tréning malý pokrok (plus jedna prekážka a pod.). Trénujeme maximálne dvakrát do týždňa. Je lepšie trénovať častejšie v menších časových intervaloch ako raz intenzívne, aby králik nemal svalovicu a nespojil si skákanie s negatívnymi pocitmi. Ak si sami netrúfate králika učiť, je veľmi vhodné sa na začiatok spojiť s niekým skúseným a začať trénovať pod vedením skúseného trénera.
|
Motivácia
Vítam vás v mene nášho tímu pri 4. lekcii králičieho hopu. Dnes si povieme niečo o tom, ako králika správne motivovať, čo si treba všímať a čo zdôrazniť, a naopak, čoho sa vyvarovať. Ľudia sa často pýtajú, ako to tie králiky učíme, ako je možné, že niekedy skáču aj bez nás. Čo je to teda tá motivácia, ktorá za všetkým stojí?
Motivácia je téma, ktorá je veľmi úzko spätá so vzťahom, o ktorom sme sa rozprávali v 2. lekcii, no predsa je to niečo iné. „Súťažím na Slovensku od prvých pretekov a často si všímam, že veľa ľudí nemá ani potuchy o tom, ako správne pristupovať ku králikovi, ako ho správne motivovať. A najmä to, ako k nemu pristupovať ak sa neumiestni alebo ak niečo nespraví podľa našich predstáv,“ hovorí autorka článku, Terézia.
Nezvládnutý hnev majiteľa sa prejavuje napríklad ťahaním, trestaním, šklbaním. Človek by sa však mal hnevať v prvom rade na seba za každú jednu nezvládnutú situáciu. Veľmi dôležité je uvedomiť si, že nie je chyba králika, keď vybočí, zhodí latku, učupí sa na zemi či vrazí do prekážky. Niekedy sa stane, že sa králik šmykne alebo zle došliapne. Veď aj človek sa často potkne a zatacká sa v snahe znova chytiť rovnováhu. Určite zrovna v tej chvíli nie sme v stave začať utekať. Ani králik nie je kúzelník a neskočí prekážku dokonale, keď sa snaží nájsť svoju vlastnú rovnováhu. To sa však stáva málokedy a majiteľ, ktorý svojho králika pozná do skoku ho nebude nútiť, ale vezme ho na ruky, upokojí a znova nechá bežať k prekážke.
|
Veľké percento prípadov, kedy králik spraví chybu, však pramení z majiteľa – človeka. Vzťah králika a človeka je založený na najmenších pohyboch, na úplných maličkostiach. Nikto nie je majster od narodenia, avšak človek, ktorý s králikom ide skákať, obzvlášť vysoké a zložité prekážky, by mal byť schopný svojmu štvornohému priateľovi rozumieť. Nepochopenie človeka, ktorý nedokáže vidieť, keď sa králik vyplaší, keď niečo počuje, keď niečo zacíti.
Skúsili ste sa niekedy pozrieť na tie prekážky zo zeme, z výšky králika? Často celú prekážku ani nevidno, králik nemá šancu vidieť, kde sa končí, že tam je ešte tyčka, narazí, udrie sa, zhodí. Králik sa potom vystraší, možno až tak, že nechce ďalej skákať. Netrestajme, nehnevajme sa. Áno, niekedy takéto chyby stoja umiestnenie na pretekoch či pohár, ale čo je cennejšie – láska a vzťah alebo kus plastu či kovu na poličke?
|
Tu však nejde len o to, ako sa ku králikovi správame na trati a pri prekážkach. Dá sa ľahko zabudnúť, že králika motivujeme každou chvíľkou, ktorú s ním strávime. Je ťažké udržať hnev, keď sa králik vyplaší a skope majiteľa len pri obyčajnom nosení na rukách. Musíme si však uvedomiť, že králik je veľmi citlivé zviera a nemôže za to, že počuje a cíti, čo my nie. Možno sa v kríkoch šuchla mačka, z diaľky sa doniesol zvuk hrmotajúceho plechu alebo niečo podobné.
Mnohému sa dá predísť. Keď sa niekto spýta, či králik vydáva nejaké zvuky, povieme áno, avšak to je len malé percento reči králika. Všetky signály, všetko, čo nám chce povedať, je reč tela a očí. Majiteľ, ktorý králika pozná, vidí, keď ho niečo bolí, vidí, keď je vystrašený. Keď ignorujeme, čo nám králik „hovorí“, príde chyba. Príde škrabanie a odmietanie spolupráce. Človek prehliada a prehliada do tej miery, že viní králika. Hnevá sa a trestá, hoci úplne neoprávnene.
|
Ako má králik pracovať? Bojí sa, že keď sa šmykne, budeme kričať, keď sa vystraší, náš hnev ho vydesí ešte viac, nechce bežať vpred, pretože si pamätá, že pri úteku sme ho trhali vôdzkou a ťahali späť na trať. Kde je motivácia, keď králikovi dávame desiatky dôvodov, aby nám prestal veriť, aby sa bál spolupráce?
Nie je umenie hnevať sa. To vie každý. Umenie je králika pochopiť, vzdať sa cieľovej rovinky a zastaviť, aby sme ho upokojili, aby sme mu dali vieru v nás samotných. Králik môže byť len taký dokonalý, ako sme my sami.
Motivovať králika treba od samotných začiatkov. Pohladenie, pokojný hlas, chválenie, prípadne maškrtky, ktoré má králik rád, to všetko sa počíta. Každá chvíľa, ktorú spolu s králikom strávime, nás má posúvať ďalej, priniesť stále viac a viac porozumenia. Porozumenie nie je len o tom, že králik nám bude vo všetkom robiť handrovú bábiku a skákať, ako my pískame. Je to o ústupkoch z oboch strán. Keď králik uvidí, že ho nenútime do niečoho, na čo nie je pripravený, vloží do nás svoju dôveru, že ho nikdy nezradíme. Čím väčšiu dôveru v nás má, tým viac dokáže prekonať sám seba a potom je ochotný ísť za svoje hranice, pretože nám verí. Vie, že keď potrebuje pomôcť, sme pri ňom.
Takto rastie dobrý vzťah, motivácia stúpa, spolu s tým rastú aj úspechy. Nie je to práca na jeden deň, ale celoživotná cesta. Treba králikovi dávať motiváciu prekonávať sám seba. Každý jeden pokrok – cudzie miesto, ďalšie tyčky, nové prekážky – je ďalší krok k úspechu. Keď králika nenútime, ale sám králik ide vpred, chce viac, verí si a vie, že to dokáže, pretože mu veríme, to je najkrajšie čo môžeme vidieť. Králik dokáže prebehnúť prekážky sám bez človeka, bez toho, aby zaváhal či otáčal sa. To je len príklad toho, keď je králik od začiatku motivovaný a vedený správnou cestou lásky a porozumenia.
Každý králik je jedinečný, nikdy neplatí, že čo sa podarilo pri jednom chlpáčovi funguje aj pri druhom. Musíme spoznať králika ako osobnosť, brať ho tak, ako iného človeka, ako charakter, pretože ničím iným nie je. Pochopiť to a dokázať čítať svoje králiky, každého jedného vnímať ako jedinečného, to by mal byť cieľ každého vzťahu. Iba tak dokážeme zvoliť správny prístup a dať králikovi presne tú motiváciu, tú podporu, ktorú potrebuje.
|
Dôležité je však aj to, aby sme nikdy neprestali motivovať samých seba. Pretože to, aký sme my, ako sa cítime, v akej sme nálade, ako veľmi si veríme, to všetko sa prenáša na králika. Ten, ako každé zviera, je takpovediac zrkadlom duše človeka. Dokáže odraziť aj tie najskrytejšie tajomstvá a nemali by sme sa za to hnevať. Mali by sme sa učiť, neustále sa zdokonaľovať a stále byť lepším.
Tréning v cudzom prostredí
Znova vás vítam v mene celého tímu na ďalšej lekcii! Dnes si povieme niečo o tom, ako postupovať, keď králik zvláda domáce tréningy, aké sa nám otvárajú možnosti a čo všetko môžeme vyskúšať.
Keď už králik bez problémov zvláda ľahkú rovinku v známom prostredí, kde od začiatku trénuje, môžeme pomaly začať pracovať na zvykaní sa na cudzie prostredie. Je to veľmi dobrá skúsenosť, keď má králik možnosť zaskákať si v cudzom prostredí skôr, než vyrazíme na prvé preteky. Stačí zobrať prekážky, napr. na víkend k starej mame alebo len do inej časti záhrady, či ku kamarátke na dvor. Ak mám takúto možnosť, určite ju treba využiť. Králik tak zvládne svoje prvé preteky oveľa lepšie.
|
Králika musíme do nového prostredia vhodne presunúť. Je veľmi dobré hneď ho privykať na prepravku, v ktorej ho budeme prepravovať na súťaže. Prepravka musí byť úmerne veľká králikovi tak, aby si v nej mohol pohodlne ľahnúť, a aby mu do nej vošlo všetko potrebné. Nemala by byť ale zas príliš veľká, aby sa pri cestovaní králik nezranil. Do prepravky dáme králikovi vždy podložku (napr. starý ručník), seno, a vodu. Ak by hrozilo, že sa voda počas cesty vyleje, dáme králikovi vodu až po príchode na miesto a na cestu mu dáme niečo šťavnaté, aby neostal smädný (napr. kúsok uhorky, jablka...).
V cudzom prostredí musíme králika najprv s priestorom zoznámiť. Oblečieme mu postroj a necháme ho pár minút si behať, ňuchať a sledujeme jeho reakcie. Nechceme, aby náš králik bol vydesený, pretože prílišný strach mu naruší sústredenie a jednoducho bude prekážky búrať. Jednak by si takto mohol vytvoriť strach a averziu voči skákaniu, a tiež by si mohol ublížiť.
Musíme prihliadať aj na temperament králika. Niektorý je plachý, iný bude na prostredie reagovať úplne bez problémov, ako keby bol doma. Nenechajme sa ale zmiasť prvou reakciou zvieraťa na tréningu. Kedykoľvek môže dôjsť k nečakanému a náhlemu prejavu strachu. Napríklad útek alebo, naopak, znehybnenie (v prírode sa králik pri nebezpečenstve pokúša znehybnieť a splynúť s okolitým prostredím, ktorému je prispôsobený aj sfarbením srsti a tým uniknúť bystrému oku dravca). V cudzom prostredí je pre králika veľké množstvo nových podnetov, ktoré vôbec nepozná – iné pachy, hluk, zvuky, hlasy, pohyby, a rovnako aj každé preteky v tomto budú iné.
|
Proste, môže sa stať, že prinesiete svojho králika na tréning, je v cudzom prostredí, je tam po prvýkrát, možno predtým ani nikde nebol, okrem, napríklad, očkovania a nebude chcieť vôbec skákať. Je prirodzené, že sa môže báť a zostane nehybne sedieť pred prvou malou prekážkou, pritisne sa k podlahe a niekoľko minút, sa ani nepohne.
Vôbec nič to neznamená a netreba podliehať panike. Každý králik sa po čase rozbehne smerom vpred, hoci sú aj výnimky, ktorých je však veľmi málo. Preto králikovi doprajeme čas a netlačíme ho hneď do skákania, dáme mu čas, aby si na prostredie zvykol. Keď už vidíme, že sa prestal báť a správa sa pokojne, môžeme ho vziať na dráhu. Necháme ho ale, nech si trať prejde svojím tempom. Nikdy mu nenaskladáme v cudzom prostredí viac prekážok, než bez problémov zvláda doma (preto aj na pretekoch, každý králik začína pretekať v ľahkej triede). Sústredíme sa na to, aby sa králik na dráhu sústredil a nevnímal okolie, aby skákal čisto a pokojne. Keď si bude on sám veriť na tempe pridá.
Určite ho nenaháňame a nenútime utekať rýchlo. V žiadnom prípade ho neťaháme vôdzkou! Necháme ho, nech situáciu rieši sám a my sme mu len oporou, keby sa splašil, zľakol a podobne. Ak králik naopak beží rýchlo, snaží sa uskakovať do strán a všetko búra, je to prejav strachu. Aby sme to napravili, je potrebná trpezlivosť a dôslednosť, s ktorou ho zas a znova vrátime na dráhu a ukážeme mu, že keď bude búrať skoky a bežať preč, tak sa nestane nič iné než, že mu pridáme ďalšiu prácu ďalším a ďalším opakovaním behu. Pokiaľ sa v tejto fáze začne králik pritláčať k zemi a ľahne si, opäť nie je potreba podliehať panike. Jednoducho ho len vyčerpal pohyb a stres, na ktorý nie je bežne zvyknutý, a potrebuje oddych. Necháme ho teda oddychovať v prepravke alebo tréning ukončíme a pokračujeme iný deň. Nikdy sa nesnažíme vyriešiť všetko v jeden deň. Niektorým králikom to trvá dlhšie, iný vám hneď na prvom tréningu v cudzom prostredí zaskáče ako doma. Je to individuálne a chce to trpezlivosť.
|
Parkúr
Doteraz sme sa zaoberali základmi, teda sme s králikom skákali len na rovinke, kde sú prekážky poskladané rovno za sebou, približne s 2-metrovými rozostupmi. Keď nám králik zvláda v tempe a čisto zaskákať ľahkú rovinku, môžeme ho začať učiť skákať na parkúre. Pri parkúre sú prekážky rôzne rozložené v priestore a králik ich prekonáva v danom poradí, úplne rovnako, ako je to pri konskom parkúre. Pri parkúre je potrebné, aby pretekár/-ka vedel/-a veľmi dobre pracovať s vôdzkou, pretože králik sa spolieha na to, že ho správne navedie.
|
Pre parkúry platí trochu iný počet prekážok, ako je to pri rovinke. Kým pri rovinke je minimálny počet prekážok 8 pri ľahkej triede a veteránoch a pre ostatné triedy najmenej 10 prekážok, pri parkúre sa s každou triedou počet zvyšuje. Pre ľahkú triedu je to minimálne 10 prekážok, pre strednú 12, pre ťažkú 14 a pre elitnú 16 prekážok. Maximálne rozmery prekážok sú však totožné ako s rovinkami. V ľahkej triede maximálne 25 cm dlhá a 25 cm vysoká prekážka, pri strednej je to max 35 cm výška a 40 cm dĺžka, pri ťažkej 45 cm výška a 55 cm dĺžka a pri elite najviac 50 cm výška a 70 cm dĺžka.
Keď staviame parkúrovú dráhu musíme prekážky ukladať tak, aby mal králik vždy dostatočný priestor na rozbeh a odraz, pohodlne dopadnúť a aby zákruty neboli priveľmi ostré. Snažíme sa nadbiehať vždy z oblúka, tak, aby králik nabiehal na prekážku rovno, a nie strhnúť králika, aby sa do prekážky pomaly hádzal zboku – častá chyba.
Pri ľahkom parkúre človeka láka „rezať zákruty“, aby „ušetril“ čas, ale pri vyšších triedach sa to potom vypomstí v podobe toho, že vám králik buď bude zhadzovať, alebo vyhýbať prekážky. Králik si väčšinou parkúr vie pekne zapamätať už po prvom behu a potom bude behať aj „sám“ – čiže bude vedieť kedy má kde zabočiť a aká prekážka nasleduje. Nie každému to ale ide rovnako. Preto majme trpezlivosť a nevzdávajme sa, ak to nejde na prvýkrát, na druhý či na tretí. Králik sa nám za čas, ktorý sme s ním strávili, veľmi pekne odvďačí a bude rád každej chvíli, ktorú s nami bude môcť stráviť.
|
Aký vek?
So všetkým, čo sme si povedali ešte súvisí dôležitá informácia, na ktorú sa mnoho ľudí pýta, no zároveň ju mnoho ľudí nerešpektuje. Potom sa majitelia čudujú, prečo im králiky prestávajú skákať po 2 – 3 rokoch, nevládzu na výške či diaľke. Majú totiž poničené kĺby, zničené mladé kostry, ktoré sa nemohli pod priveľkou záťažou poriadne vyvinúť a spevnieť.
Králiky by mali začať skákať najskôr vo veku 4 mesiacov, a to len nízke prekážky, max. do 15 cm. Od 5 mesiacov skáčeme ľahkú triedu, od 7 mesiacov začíname strednú triedu, od 9 mesiacov triedu ťažkú a po 10 mesiacoch môžeme začať skákať skok do diaľky a skok do výšky, najviac však 140 cm do diaľky a 60 cm do výšky. Králiky staršie ako rok môžu skákať ľubovoľne, avšak vždy s mierou. Tréning 1 až 2-krát do týždňa úplne postačuje.
Opatrne treba začínať aj so samicami po pôrode. Musí im znova spevnieť panva a kosti, preto je ideálne začínať tri mesiace po pôrode na ľahkej triede, aby sa zviera znova osvalilo. Rovnako je potrebné dávať pozor pri králikoch po akejkoľvek operácii a dať im primeraný čas na to, aby sa dobre zahojili.
Súťaž
Vitajte pri poslednej lekcii! Konečne sme sa toho dočkali! Po ťažkej príprave a tréningu ste so svojím králikom pripravení ísť na prvé preteky. Najprv si zhrnieme čo si na ne treba pripraviť, potom ako sa zbaliť na preteky a nakoniec vám opíšeme ako také preteky prebiehajú.
Skôr, než sa vyberieme na prvé preteky, každý pretekár musí dodržať niekoľko pokynov a pravidiel. Minimálny vek pretekára na súťaži je 7 rokov, mladší pretekár, bohužiaľ, nebude pripustený na štart. Minimálny vek pre štart králika na pretekoch je 5 mesiacov pre rovinku a parkúr, 10 mesiacov pre skok do výšky a skok do diaľky. Zároveň si každý pretekár musí preštudovať Súťažný poriadok králičieho hopu.
|
Pred prvým štartom treba králika zaregistrovať do online databázy a vybaviť mu výkonnostný preukaz. Náš králik musí byť očkovaný minimálne 3 týždne pred prvými pretekmi, a potom pravidelne preočkovávaný proti nasledujúcim ochoreniam: králičí mor a myxomatóza. To, že je králik riadne očkovaný, musíte mať zaznačené v očkovacom preukaze. Všetky podrobné informácie a dokumenty na stiahnutie nájdete na webe SZCH v sekcii Králičí hop.
Ak sme si prešli pokyny a všetko máme vybavené, môžeme sa začať poohliadať po najbližších pretekoch. Kalendár pretekov sa taktiež nachádza na webe SZCH, ako aj propozície a prihlášky na všetky preteky. Ak prihláška a propozície na webe ešte nie sú, nezúfajte, včas pred pretekmi sa tam určite objavia.
Na preteky berieme králika vo vhodnej prepravke s nepriepustným dnom a dostatočne veľkej na celodenný pobyt v nej. Na spodok dáme vhodnú podstielku, je len na nás pre akú sa rozhodneme, no najvhodnejší je starý uterák alebo dostatočne veľká handra – materiál je dostatočne nasávajúci moč a vyliatu vodu, ale nie je z neho neporiadok, keď králika vyberieme von. V prepravke musí mať králik dostatočné množstvo sena na celý deň, napájačku s vodou a vhodné sú aj nejaké granule alebo zelenina, či ovocie. S králikom si na preteky musíme priniesť aj výkonnostný preukaz a platný očkovací preukaz. Taktiež potrebujeme vhodný postroj s minimálne 2 m vôdzkou (často sa dá zakúpiť aj na pretekoch).
Po príchode na preteky nás čakajú dve stanoviská, ktoré nesmieme vynechať. Najprv sa musíme zaregistrovať a zaplatiť štartovné, tu rovno odovzdáme aj výkonnostný preukaz. Potom sa presunieme na veterinárnu prehliadku, kde nám veterinár alebo poverená osoba prehliadnu králika a skontrolujú očkovania v očkovacom preukaze. Ak sme obe stanovištia úspešne zvládli, prepravku s králikom a potrebnými vecami si odložíme vo vyhradenom priestore a môžeme sa poobzerať po okolí, prehliadnuť si dráhu na rozcvičenie a pozrieť sa aj na veľkú pretekársku trať. Rozcvičovacia dráha obsahuje približne 4 prekážky a nachádza sa v blízkosti hlavnej trate, neraz býva rozcvičovacích dráh viac. Králiky sa rozcvičujú v poradí, ako sú na štartovnej listine, podľa prebiehajúcej disciplíny. Teda ak prebieha ľahká rovinka, rozcvičujú sa len králiky štartujúce v ľahkej rovinke.
Potom už program závisí od štartovacích listín (kde si skontrolujeme svoje štartovacie čísla) – väčšinou sa ale začína ľahkou triedou rovinnej dráhy, v ktorej aj vy pravdepodobne štartujete, keďže sú to vaše prvé preteky. Na pretekársku trať prichádzame až keď nás rozhodca podľa poradia zavolá a s králikom začíname beh až keď nám rozhodca povolí štart (vysloví „Môžeš“ alebo niečo podobné). Rovinná dráha a parkúr sa väčšinou behajú na dva rozbehy, čiže s tým istým štartovacím číslom odbehneme ešte aj druhé kolo.
|
Celý pretekársky deň končí vyhlásením výsledkov a odovzdaním cien. V tomto čase sa majiteľom naspäť odovzdávajú aj ich výkonnostné preukazy so zapísanými výsledkami králika.
Autorky článkov a skúsené pretekárky s dlhoročnými skúsenosťami nielen s králičím hopom, no najmä s králikmi ako zvieratami:
Simona Krupčíková
Júlia Chvojková
Karolína Dunajčíková
Terézia Bahorová
Simona Krupčíková
Júlia Chvojková
Karolína Dunajčíková
Terézia Bahorová